História obce
Z histórie obce Porúbka
Porúbka leží v hornej časti údolia potoka Ptava, ľavého prítoku Laborca, na rozhraní Vihorlatu a Humenských vrchov, v nadmorskej výške okolo 310 m.
Na Porúbku sa určite vzťahuje zápis v listine dvorského sudcu z roku 1451 o dedičských záležitostiach rodín Drugetovcov k dedinám humenského panstva, na ktorom vtedy jestvovala aj táto dedina.
Jej názov patrí k typickým názvom pre dediny vzniknuté podľa zákupného práva. Zostáva len zistiť, či podľa roľníckeho alebo valašského. Zemepisná poloha dediny v podhorskom prostredí, ako aj to, že v 17. – 18. storočí ju dokázateľne považovali za rusínsku, vedie k názoru, že ju založili podľa valašského práva. Jej vznik spadá do 14., prípadne začiatku 15. storočia, pričom bola najmladšou dedinou v blízkom okolí.
Porúbku založili na území panstva Drugetovcov. Dedina patrila do poslednej tretiny 17. storočia Drugetovcom, ako majetková súčasť humenského panstva, kde žili valašské a želiarske domácnosti. V 16. storočí bola Porúbka malou dedinou, bolo tu obývaných deväť poddanských domov a nepochybne aj dom vtedajšieho šoltýsa.
Okolo polovice 17. storočia postupne obyvatelia Porúbku opustili. Noví prisťahovalci a usadlíci boli poľského a rusínskeho pôvodu a dostali sedemročnú lehotu oslobodenia od povinností k zemepánom. Vtedy žilo v Porúbke deväť domácností. Dve šoltýske a sedem poddanských, valašských i roľníckych.
Potom obec patrila panstvu Csákyovcom a v 19. storočí Andrássyovcom a mestu Humenné.
V čase druhej svetovej vojny obyvatelia obce aktívne spolupracovali s partizánskymi skupinami v lesoch Vihorlatu. V lesoch nad Porúbkou, na Pirnagovom vŕšku, vznikla už začiatkom roku 1942 prvá Bojová jánošíkovská družina, vedená Pavlom Borošom z Vinného. V roku 1944 v lesoch nad Porúbkou operovali mnohé partizánske skupiny, napr. Jastrib, Veža, Borkaňuk a Bohun, s ktorými Porubčania spolupracovali. Hitlerovci 15. novembra 1944 obec vypálili. Obec oslobodila Sovietska armáda 26. novembra 1944.
Pri príležitosti 30. výročia SNP bola v Porúbke odhalená pamätná tabuľa.
Do roku 1948 bola obec nanovo vystavaná. V rokoch 1975-1989 bola v akcii „Z“ postavená predajňa potravín a pohostinstvo, kultúrny dom a prebehla regulácia potoka Ptava. V roku 1998 bola urobená plynofikácia obce.
Z kultúrnych pamiatok sa v obci nachádza kostol východného obradu, barokovo-klasicistický z roku 1749.